PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Americká kapela (presnejšie skôr menší gitarový orchester) TONE vydáva nasledovníka svojich predchádzajúcich piatich počinov v stajni Neurot Recordings, známej ako domov žánrovo rôznorodých atypických experimentálnych zoskupení a projektov. Čisto inštrumentálna záležitosť zaujme už nezvyčajnou zostavou zahŕňajúcou piatich gitaristov, basáka a dvojicu bubeníkov, čo môže byť dobrým reklamným ťahom, lákajúcim zvedavcov, vyhľadávajúcich nové impulzy a zaujímavý prístup k hudobnej tvorbe. Za pozornosť stojí aj fakt, že ako producent dohliadal na TONE istý pán Robbins, ktorý sa blysol napríklad spoluprácou s nádejnými MURDER BY DEATH.
Pri pohľade na rozhodne nevšednú zostavu možno od produkcie TONE čakať naozaj všeličo – od poriadne hutnej gitarovej smršti po chaotickú zmes, kde jednotliví hráči nevedia zladiť svoju hru do súvislého celku. Na „Solidarity“ je našťastie evidentná snaha kapely o precíznosť a koncentrovaný výkon, ktorého výsledkom sú svojské kompozície s premyslenou stavbou a gradáciou od počiatočného, často veľmi jednoduchého motívu po záverečné finále so zapojením sa všetkých nástrojov. Možno pozorovať istú myšlienkovú spriaznenosť s tvorbou populárnych ISIS, alebo ich epickejšej rockovej obdoby RED SPAROWES, avšak so scénou, ktorú uvedené formácie zastupujú, majú pramálo spoločné. TONE sú v porovnaní s ISIS jemná rocková záležitosť a oproti RED SPAROWES z ich skladieb necítiť ťaživý atmosférický opar. Z ich prístupu počuť výsostnú koncentráciu na hudbu a tón, skôr štruktúru skladby, než konkrétne posolstvá a nálady. Skladby, hoci nevynikajú virtuozitou jednotlivých hráčov, nestrádajú na zaujímavosti, spáde a členitosti. Miestami mi dokonca vzdialene evokujú sprievodnú hudbu z akčných seriálov obdobia prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Za najvydarenejšie považujem vrcholiace časti skladieb, kedy hlavne dokonale synchrónny nástup oboch bubeníkov dodáva hudbe potrebnú hĺbku a hutnosť (záver „Confidence And Progress“, „Sketch“ alebo doznievanie „Moonpony“), alebo keď pätica gitaristov, z ktorých každý hrá svoje, v zásade veľmi jednoduché motívy (líšiace sa vzájomne neraz možno o pár tónov), vo výslednom celku tvorí ťažko opísateľný, ale príjemný zložený zvuk („Texas“, „Towers“).
Nezvyčajná zostava TONE, a z nej vyplývajúca produkcia, môže byť aj ich najväčšou slabosťou. Vo viacerých skladbách sa objavia hluché miesta, ktoré však majú svoje opodstatnenie v štruktúre skladby, čo ale vo podobe monotónnosti odrádza najmä pri prvých vypočutiach „Solidarity“ a zvádza k škatuľkovaniu na preceňovanú pseudoalternatívnu záležitosť. Na produkciu tohto typu treba mať vyslovene náladu, ja sa však ani po niekoľkých mesiacoch nedokážem zbaviť pocitu, že to s toľkými nástrojmi mohlo byť aj lepšie.
Nezvyčajná, ale prístupná inštrumentálna hudba a nenápadne experimentálny rock od kapely, ktorá však celkom nevyužíva svoj potenciál.
7 / 10
Andy Myers
- perkusie
Dennis Kane
- basgitara
Doug Wandell
- gitara
Geordie Grindle
- gitara
Gregg Hudson
- perkusie
Jim Williamson
- gitara-baritone
Norm Veenstra
- gitara
Steve Willet
- gitara
1. Confidence And Progress
2. The Unwilling
3. Towers
4. Sketch
5. Evolution
6. Moonpony
7. Texas
Solidarity (2006)
Ambient Metals (2003)
Alhambra 7" vinyl (2001)
Structure (2000)
Sustain (1996)
Build EP (1994)
Vydáno: 2005
Vydavatel: Neurot Recordings
Stopáž: 53:42
Produkce: J.Robbins
Studio: Phase/Inner Ear
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.